Prečo sme leniví a čo sa s tým dá robiť?

• Naplánovali ste si na víkend veľké upratovanie celého domu, ale nakoniec aj tak len všetko nahádžete do skríň, pretože je to jednoduchšie? 
• Radi by ste začali jesť zdravo, ale nechce sa vám variť, a tak skončíte zase vo fast foode?
• Vyhradíte si hodinu na cvičenie, ktorú nakoniec strávite ležaním na gauči, pretože sa nedokopete k tomu, aby ste sa zdvihli?
• Máte v práci veľa úloh, ale namiesto toho, aby ste ich plnili, strávite celý deň premýšľaním o tom, čo urobíte najskôr, až nakoniec nič nestihnete?

Ako vidíte, lenivosť môže mať mnoho podôb. Keby sme mali stanoviť nejakú definíciu, ktorá nám lenivosť priblíži, vyzerala by asi nejako takto: 

„Človek je lenivý, pokiaľ je schopný vykonávať určitú činnosť, ktorej by sa mal venovať, ale nie je ochotný vynaložiť na to dostatočne veľké úsilie. Túto činnosť preto robí buď len povrchne, alebo sa venuje inej, menej nudnej aktivite, prípadne nerobí nič.“ [1]

Vidíte sa v tom? Rozhodne nie ste sami. Možno vás však prekvapí fakt, že to nemusí byť len vaša chyba. Lenivosť je totiž do istej miery ovplyvnená našou genetikou. V dnešnom článku si povieme, ako je to možné, čo všetko na ňu má vplyv, navyše sa zoznámime s tipmi, ako lenivosť prekonať.

Môžu naši predkovia za to, že sme leniví? 

Určitá forma lenivosti v nás bola vždy inštinktívne zakódovaná. Naši predkovia žili v dobe, keď museli bojovať o obmedzené zdroje a byť schopní utiecť pred nepriateľmi a predátormi. Vynaložiť úsilie na čokoľvek iné než na akútnu krátkodobú výhodu pre nich nemalo zmysel a mohlo ich to stáť život. Aktuálna túžba, ktorá sa u nich objavila, viedla k okamžitej akcii. Dlhodobé plánovanie, príprava ani vymýšľanie stratégie neboli nutné. [2–4]

My sa však od týchto ľudí odlišujeme. Nebojujeme o prežitie a k najlepším výsledkom vedie dlhodobá strategická činnosť. Napriek tomu máme v sebe inštinktívne zakódované, že sa snažíme energiu šetriť. Môže sa to prejaviť napríklad tým, že sa nechceme pustiť do abstraktných projektov, pri ktorých nemáme istý výsledok. Človek sa od človeka líši v tom, v akom rozsahu je schopný premôcť tento inštinkt. To môže do určitej miery súvisieť aj s tým, akí úspešní budeme vo veciach, ktorým sa venujeme.

Mohli by vás zaujímať tieto produkty:

Aký vplyv má na lenivosť genetika?

Možno vás prekvapí, že za vašu lenivosť môže do istej miery tiež genetická informácia, ktorú ste získali od vašich rodičov. Ako to s tým súvisí?

Evolúcia sformovala náš mozog tak, aby kladne reagoval na prirodzené odmeny, ako je napríklad jedlo, sex či cvičenie. Po týchto aktivitách pociťujeme uspokojenie, ktoré prichádza z dopamínového systému nášho mozgu. Pre organizmus je veľmi dôležité, lebo mu pomáha prežiť. Uspokojenie, ktoré po aktivite cítime, môže byť do istej miery návykové. V takom prípade sa chceme danej činnosti opäť venovať. Tým sa, samozrejme, dostávame k jadru problému. Pocity po určitých aktivitách sú nám príjemné. Napriek tomu však môžeme mať mnohokrát problém donútiť sa k danej činnosti, pretože sa nám jednoducho nechce. Sami to určite poznáte. Pohyb je prirodzenou súčasťou života, viete, že ten pocit po cvičení je fakt úžasný, no aj tak nedokážete vstať z gauča a začať. Ako je to možné?

Odpoveď na túto otázku sa snažili zistiť vedci svojím pokusom. Na ľuďoch by bol, žiaľ, v takom časovom horizonte nerealizovateľný, navyše by do hry vstupovalo mnoho vedľajších faktorov. Výskum bol teda uskutočnený na myšiach. Vedci ich rozdelili do dvoch skupín – jedna behala viac, druhá menej. Zistili, že ešte po 10 generáciách potomkovia aktívnejších myší behali o 75 % viac než potomkovia menej aktívnych. Rozdiely môžeme pozorovať aj po 16 generáciách, keď potomkovia aktívnejších myší behali každý deň 7 míľ a potomkovia menej aktívnych len 4 míle. Tento výskum nasvedčuje tomu, že je genetika do istej miery schopná ovplyvniť chuť byť fyzicky aktívnym. [5–8]

Ako zvládnuť ďalšie príčiny lenivosti? 

Inštinkty a genetika sú jedna vec. Je však potrebné si uvedomiť aj úlohu výchovy, ktorá má na naše správanie nespochybniteľný dopad. Niektoré deti sú odmalička vedené k tomu, aby trávili aktívne voľný čas, športovali, namiesto hromadnej dopravy chodili pešo a podobne. Tieto návyky si potom so sebou nesú aj do dospelosti a považujú ich za bežné a prirodzené. Nie každý je takto vedený odmalička. Niektorí rodičia vozia svoje ratolesti všade autom, neprihlásia ich do krúžkov, prípadne im dovolia, aby celé dni strávili sedením pri počítači.

Výchovu a genetiku už teraz asi nezmeníte, poďme sa preto zamerať na faktory, ktoré s lenivosťou súvisia a ktoré máte vo svojich rukách. 

1. Stanovte si cieľ 

Pre človeka, ktorý má zmysel života alebo jasne stanovený cieľ, za ktorým si ide, je omnoho jednoduchšie venovať sa aktivitám, ktoré k nemu vedú. Samozrejme, je potrebné, aby pre danú osobu bolo jeho dosiahnutie reálne. Pokiaľ si stanovíte príliš veľký cieľ, môžete z neho mať strach, čo bude viesť najskôr k tomu, že sa vyhnete činnostiam, ktoré k nemu smerujú.

Ako si správne stanoviť cieľ?

Naučiť sa stanoviť si tie správne ciele vám v konečnom dôsledku môže zaistiť omnoho šťastnejší život. Dosiahnuť vytýčený cieľ je totiž maximálne uspokojivý pocit. Ako na to?

Snažte sa, aby váš cieľ bol: 

• špecifický
• merateľný 
• dosiahnuteľný
• relevantný
• časovo ohraničený [9]

Jasne stanovený cieľ sa dosahuje omnoho jednoduchšie. Taktiež vám to pomôže, aby ste si s istotou mohli povedať, že ste to dokázali. Stanoviť si, že schudnete, je fajn. Ako ale zistíte, že ste cieľ splnili?

Podľa týchto kritérií by váš cieľ mohol vyzerať napríklad takto: 

• Schudnem kilogram tuku za mesiac. 
• Odbehnem za mesiac 5 km naraz bez zastavenia. 

S následným dosahovaním vám potom môže pomôcť, keď si tento veľký cieľ rozdelíte na niekoľko menších, ktoré budú k nemu viesť a vzťahovať sa na kratší časový úsek.

Čiastkové ciele môžu vyzerať napríklad takto:

• Tento týždeň vyradím sladkosti ku káve a prestanem piť sladené nápoje aj alkohol. 
• Tento týždeň pôjdem 3-krát behať po 40 minút. 

Ak sa naučíte stanoviť si ciele podľa týchto pravidiel a zároveň si ich prispôsobíte tak, aby boli pre vás dosiahnuteľnejšie, bude celý proces omnoho jednoduchší.

2. Nájdite si motiváciu

Bolo by asi náročné donútiť milionára, aby chodil pracovať na 12-hodinové zmeny do továrne za minimálnu mzdu, keby v tom sám nevidel zmysel. Rovnako by sme asi neprinútili človeka, ktorý nemá rád zvieratá, aby robil dobrovoľníka v útulku pre psy. Pokiaľ máte pocit, že aj vy každý deň bojujete s aktivitami, ktoré ste si stanovili, možno nie je vôbec problém v tom, že ste leniví. Možno len nemáte dostatočnú motiváciu, pretože ste si nezvolili ten správny cieľ. 

Skúste sa zamyslieť nad vecami, ktoré sa vám nechcú robiť. Nútite sa každý deň do cvičenia preto, aby ste schudli? Možno v skutočnosti nie je zhadzovanie hmotnosti to, po čom teraz naozaj túžite. Pravdepodobne ide len o tlak okolia, keď máte pocit, že by ste niečo robiť mali, ale vy osobne o tom nie ste presvedčení. Pokojne môžete mať úplne iný cieľ, a to je v poriadku.

Keď ho nájdete, uvidíte, že aktivity, ktoré k nemu vedú, sa vám budú vykonávať omnoho jednoduchšie. Na tejto ceste si potom stanovte čiastkové ciele a nechajte sa odmeniť dopamínovým centrom za to, čo sa vám podarilo. 

3. Určte si priority

Keď človek vie, že ho čaká hromada povinností, môže byť o to horšie sa do nich pustiť. Je to prirodzené. Mozog vidí prekážku a hľadá ten najjednoduchší spôsob, ako sa s ňou vysporiadať. Ľahko sa potom stane, že namiesto produktívneho dňa strávite množstvo času premýšľaním o tom, čo urobiť skôr a ako si všetko rozvrhnúť. A výsledok? Práci sa venujete len niekoľko hodín, nič ste poriadne nestihli a ako bonus máte výčitky, že ste leniví.

Takto to, samozrejme, skončiť nemusí. Základom úspechu je, aby ste sa naučili stanoviť si priority pre jednotlivé úlohy, ktoré vás čakajú. Rozdeľte si ich do 3 kategórií:

• Naliehavé – úlohy, ktoré neznesú odklad.
• Dôležité – úlohy, ktoré pre vás majú nejaký význam. Spadajú sem také činnosti, ktoré sa v prípade odkladania stanú naliehavými (napr. platenie účtov).
• Nie sú dôležité – úlohy, pri ktorých sa nič nestane, keď ich neurobíte. Môže tu spadať napríklad skladanie oblečenia v skrini alebo pečenie nedeľného dezertu.

Mali by ste byť vždy schopní vyriešiť úlohy, ktoré sú naliehavé. Zároveň by bolo ideálne, keby ste dokázali včas vyriešiť aj úlohy dôležité, a to skôr, ako sa z nich stanú naliehavé. Keď sa naučíte plniť povinnosti postupne podľa ich priority, nebudú sa vám kopiť úlohy, ktoré by ste neboli schopní zvládnuť. Budete menej v strese, získate navyše čas aj na svoje záľuby. A ak náhodou nebudete stíhať niečo z kategórie nedôležitých úloh, to nevadí, tým sa nemusíte stresovať. [10]

4. Prestaňte riešiť okolie

Strach z toho, čo by na to povedali ostatní, môže byť často dôvodom, prečo sa bojíme skúšať nové veci.

• Čo by si o mne mysleli ostatní ľudia vo fitku, keby som tam začal/a cvičiť? 
• Čo by rodina povedala na to, keby som zmenil/a prácu?
• Ako by reagovalo okolie, keby som začal/a podnikať?
• Ako by reagovali priatelia, keby som sa snažil/a schudnúť?

Je prirodzené mať strach z neznámeho. Nemôžete však dopustiť, aby vás obavy ostatných brzdili v tom, čo chcete vy. Vo finále je všetka zodpovednosť na vás. Sú to vaše ciele, vaše túžby a vaše sny, nie niekoho iného. To vy sa stretnete s úspechom alebo neúspechom. Pokiaľ má niekto iný problém s tým, čo chcete robiť, je dosť možné, že si do svojich odporúčaní pre vás premieta nejaký svoj problém. Nenechajte sa preto odradiť a snažte sa obklopovať ľuďmi, ktorí vás podporia a budú za vami stáť.

5. Prekonajte vnútorný strach

Tento bod úzko súvisí s predchádzajúcim. V tomto prípade je nepochybne váš strach tou brzdou, ktorá vám bráni vystupovať zo svojej komfortnej zóny. Výsledkom je, že zostávate bez zmeny v bludnom kruhu svojich istôt a nikam sa neposúvate. Potom si možno vyčítate, že ste leniví a neschopní urobiť zmenu. Váš vnútorný strach je silnejší. S týmto problémom by vám mohla pomôcť metóda 3 scenárov a uvedomenie, že mýliť sa je normálne. Aj slávni vedci mnohokrát schybili, než vymysleli prevratný vynález. Vezmite si z nich príklad.

6. Zamerajte sa na svoju životosprávu

Zdanlivá lenivosť môže mať príčinu aj v životnom štýle. Možno by ste naozaj radi urobili nejaké zmeny alebo sa venovali náročným aktivitám, ale nemáte na to dostatok fyzických síl. Ak máte pocit, že sa vás predchádzajúce body netýkajú, nemáte strach, naopak máte jasný cieľ, motiváciu aj plán, potom sa skúste zamerať na svoj životný štýl a zodpovedať niekoľko otázok:

• Jete dostatočne? 
• Nie ste v príliš veľkom kalorickom deficite?
• Pijete dostatok tekutín?
• Nepreháňate to s alkoholom?
• Dbáte na dostatok mikroživín, ako sú napríklad vitamíny a minerálne látky?
• Spíte dostatočne?
• Nepreťažujete sa v niektorej oblasti (práca, šport)? 
• Netrápi vás nadmerný stres?

Pokiaľ si myslíte, že niektorá z týchto oblastí môže súvisieť s vaším nedostatkom síl, skúste sa na ňu zamerať. Pomôcť vám môžu aj naše články o zdravej strave, tréningu, strese či spánku.

7. Vyhľadajte lekára

Stav, ktorý môže na okolie pôsobiť ako lenivosť, je v niektorých prípadoch spájaný aj s množstvom rôznych psychických ochorení. Osobitne ľudia trpiaci depresiami sa môžu dostať až do stavu, keď nie sú schopní ani vstať z postele. Ak máte pocit, že sa medzi tieto osoby zaraďujete, nespoliehajte sa na rady z internetových diskusií a obráťte sa na odborníka. [12]

Čo si z toho vziať? 

Mohli by sme vám teraz vymenovať desiatky ďalších tipov, s ktorými prekonáte lenivosť. Žiadny z nich však nebude fungovať, pokiaľ si neuvedomíte jej príčinu. Prijmite fakt, že môže byť do istej miery spôsobená zakódovanými inštinktmi, génmi či výchovou, nezbavujte sa ale vlastnej zodpovednosti. Pre niekoho je síce jednoduchšie nebyť lenivý, to však neznamená, že na všetku snahu o aktivitu rezignujete. Každý je strojcom svojho šťastia, a tak je len na nás, ako sa k lenivosti postavíme. Skúste sa pomocou našich rád naučiť bojovať s jej najčastejšími príčinami a radujte sa z pokrokov, ktoré robíte. Aj ten najväčší gaučový povaľač totiž môže dokázať veľké veci.

Čo vy a lenivosť – bojujete spolu každý deň alebo pomaly neviete, čo to slovo znamená? Podeľte sa s nami o svoje skúsenosti a rady, ako s ňou bojujete vy. Ak sa vám článok páčil, nezabudnite ho zdieľať so svojimi lenivými kamarátmi. Možno im tak pomôžete, aby konečne urobili niekoľko zmien vo svojom živote.

Zdroje:

[1] Neel Burton M.D. The Psychology of Laziness – https://www.psychologytoday.com/us/blog/hide-and-seek/201410/the-psychology-laziness

[2] Amy M. Knab, J. Timothy Lightfoot Does the difference between physically active and couch potato lie in the dopamine system? – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20224735/

[3] Janine H Stubbe et al. Genetic influences on exercise participation in 37,051 twin pairs from seven countries – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/17183649/

[4] J Timothy Lightfoot Current understanding of the genetic basis for physical activity – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21270357/

[5] Justin S Rhodes Neurobiology of Mice Selected for High Voluntary Wheel-running Activity – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21676789/

[6] Justin S Rhodes et al. Patterns of brain activity associated with variation in voluntary wheel-running behavior – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/14674844/

[7] Erik M. Kolb et al. Mice from lines selectively bred for high voluntary wheel running exhibit lower blood pressure during withdrawal from wheel access – https://biology.ucr.edu/people/faculty/Garland/Kolb_et_al_2013_exercise_addiction_in_High-Runner_mice.pdf

[8] The Science of Laziness – https://www.youtube.com/watch?v=gd7wAithl7I

[9] The Only Way to Eat an Elephant – https://www.psychologytoday.com/us/blog/mindfully-present-fully-alive/201804/the-only-way-eat-elephant

[10] Why is time management key? – https://www.stress.org.uk/why-is-time-management-key/

[11] Blog Terap.io – https://blog.terap.io

[12] Depression – https://www.nimh.nih.gov/health/topics/depression/