Erko Jun - populárny fitness model a MMA zápasník, ktorý sa nebojí riskovať (rozhovor)

Table of Contents

Erko Jun je jeden z najznámejších fitness modelov, trénerov a MMA zápasníkov s balkánskymi koreňmi. Čo sa skrýva za jeho úspechmi, a ako sa táto hviezda súčasného bojového umenia stravuje a pripravuje na zápasy, sa dozviete z otázok, na ktoré odpovedal sám Erko!

Dôležité informácie

Celé meno: Erko Jun

Dátum narodenia: 28.06.1990

Miesto narodenia: Bosna a Hercegovina

Váha: 99,76 kg

Výška: 177,8 cm

MMA kategória: ťažká váha

Ako to všetko začalo

Erko Jun sa narodil v Bosne a Hercegovine, no keď mal iba 2 roky, musel spoločne s rodinou opustiť svoju rodnú krajinu v dôsledku bosnianskej vojny (1992). Rodina emigrovala do Belgicka a začala úplne nový život v Antverpách. Práve tam začal Erko rozvíjať svoju lásku k bojovým športom taekwondo a kickbox. Počas jedného z intenzívnych kontaktných tréningov so svojím otcom sa však zranil a takmer prišiel o cit v pravej nohe. V tej chvíli sa v ňom prebudila jeho výbušná povaha, a keďže nemohol naplno trénovať, vybíjal si energiu v pouličných bitkách. Pomocnú ruku mu však v tomto temnom období podal tréner Bill Richardson, ktorý mu ukázal, že nič nie je stratené. Priviedol ho na cestu fitness a trénovania v posilňovni. V priebehu 6-tich mesiacov dosiahol Erko nevídaný progress, zlepšil svoju kondíciu a nabral svalovú hmotu. Navyše, správnou kombináciou tréningu a rehabilitácií sa mu podarilo zotaviť sa aj z nepríjemného zranenia, ktoré ho brzdilo v dosahovaní vysnívaného cieľa. [1] [3]

Najväčšie fitness úspechy

Len vďaka tvrdej drine, motivácii a sebazapreniu dosiahol Erko neuveriteľné úspechy. Je 3-násobný juniorský šampión v kulturistike, vicemajster Balkánskej fitness súťaže a získal aj 3. miesto na medzinárodnej súťaži Musclemania Show v Miami na Floride. Aj napriek týmto oceneniam však nikdy neprestal byť verný tomu, čo ho bavilo najviac, a tak sa rozhodol vydať na dráhu MMA bojovníka. [1] [3] [5]

Víťazstvá a prehry v MMA

Vášeň a niekoľkoročné skúsenosti v bojových športoch zabezpečili Erkovi jednoduchý vstup do sveta MMA, kde debutoval 9. júna 2018 na galavečeri KSW 44. KSW je jedna z popredných organizácií zmiešaných bojových umení v Európe. Počas zápasu dokázal už v prvom kole uštedriť “KO” svojmu súperovi Tomaszovi Oświecińskému. V októbri toho istého roku zopakoval svoj úspech z prvého súboja a na galavečeri KSW 45 porazil v prvom kole rappera Pawla Mikołajuwa. Na 49. galavečeri KSW dokonca vyradil súpera Akopa Szostaka už za necelých 36 sekúnd zápasu. Osudným sa mu stal zápas s jedným z najlepších bojovníkov v KSW Mariuszom Pudzianowskim, ktorý ho vyradil v druhom kole. Svoju druhú prehru v oktagone utrpel aj v septembri 2020, kedy mu v prvom kole uštedril “KO” jeho súper Damian Olszewski. Erko tak má na konte 3 výhry a 2 prehry. [2] [3]

Súkromný život

Erko Jun je dokonalým príkladom toho, že ak niečo chcete dosiahnuť, musíte si za tým ísť. V živote sa riadi mottom “No risk, no reward” a jeho úspechy sú toho príkladom. Ako sám povedal: “Mojím cieľom je ukázať svetu čoho som schopný. Každý kto má sen a skutočne chce niečo dosiahnuť, musí mať vôľu”. Nie je preto prekvapením, že okrem skvelej MMA a fitness kariéry sa môže pýšiť aj inými úspechmi.

V začiatkoch posilňovania a súťaženia totiž zistil, že takýmto spôsobom života veľa peňazí nezarobí. Rozhodol sa preto vydať na modelingovú dráhu, ktorá mu priniesla požadovaný zárobok. Pózoval pred renomovanými fotografmi, ako Luis Rafael, Dirk Alexander či Kevin De Borger. Na Instagrame sa pýši už vyše 1 100 000 followermi a na Facebooku vyše 4,1 miliónmi fanúšikov, čo z neho robí jedného z najvplyvnejších fitness influencerov. V súkromí žije so svojou partnerkou, fitness šampiónkou Oksanou Almou, s ktorou spoločne vychovávajú malú dcérku. [1] [4] [5]

Prečítajte si, aké pikošky na seba Erko prezradil v našom invterview, a čo všetko sa skrýva za jeho úspechmi.

Interview s Erkom Junom

Erko, v prvom rade by nás všetkých určite zaujímalo, ako si sa vôbec dostal k športu ako takému?

Ako dieťa som bol veľmi aktívny, rád som chodil von, hral sa alebo tancoval. Áno, milujem tanec! Od ranného veku ma môj otec viedol k športu, najmä tomu bojovému. Začal som s karate a taekwondom. Vlastne taekwondo bolo prvým zmiešaným bojovým umením, ktoré som vyskúšal. Odvtedy neustále trénujem a milujem šport. Myslím si, že láska k športu sa u mňa formovala už od útleho veku, za čo vďačím svojim rodičom, ale aj tomu, že som bol veľmi neposedné a aktívne dieťa.

Začínal si s bojovými umeniami. Ktoré z nich ťa napĺňa najviac a pomohlo ti dostať sa tam, kde si teraz?

Začal som taekwondom, ktoré vytvorilo základ mojich znalostí bojového umenia, a dodnes ho využívam pri boji v stoji. Následne som vyskúšal kickbox a zistil som, že mi ešte viac vyhovuje, no stále som čerpal z mojich základov z taekwonda, hlavne pri kopoch a boxovaní. Musím sa vám priznať, že teraz po nejakom čase som sa zamiloval do wrestlingu, ktorý sa stal mojím obľúbeným športom. Páči sa mi jeho intenzita a to, že je to naozaj náročné.

Prejdime teraz trochu na tvoje detstvo. Ako dvojročný si spolu s rodinou emigroval z Bosny a Hercegoviny kvôli vojne. Pamätáš si na niečo z toho obdobia?

Našťastie si toho veľa nepamätám, keďže som bol ešte malý chlapec, ale moji rodičia si počas vojny zažili naozaj veľa. Spoločne sme sa presťahovali do Nemecka, kde sme žili jeden rok. Potom sme sa opäť sťahovali, tentoraz do Belgicka. Tu som začal žiť svoj nový život. Moji rodičia však videli veľa zlého, preto bolo dobre, že už nemuseli zažívať podobné hrôzy. Ale, aj napriek tomu, že som vyrastal v Belgicku, svoju rodnú krajinu milujem a vždy ju budem nosiť v srdci.

Počas dospievania v Belgicku ťa sprevádzala povesť tzv. “bad boya”. Prečo tomu bolo tak, a ak by si sa mohol vrátiť v čase, zmenil by si niečo?

Prvým dôvodom bolo, že som mal veľa problémov, povedzme, že som sa doma necítil dobre. Takže som neustále utekal von, rád som sa len tak túlal a dostával sa do problémov, ktoré zvyčajne skončili bitkou. Navyše som nemal rád školu a určite som nepatril ku vzorným žiakom. Nie som na to veľmi hrdý, ale všetky tie ťažké situácie, ktorými som si prešiel, zo mňa spravili muža, akým som dnes. Všetky tie pouličné bitky, trávenie času na ulici a podobne – nič by som nemenil. Akurát by som odkázal mladým ľuďom, aby chodili do školy, pretože je to naozaj dôležité a potrebné. Rovnako to radím aj svojmu dieťaťu.

Potom však nastala zmena, ktorá ťa posunula ďalej. Čo to bolo?

Zmenilo sa to, že som sa cez kamaráta dostal do posilňovne, kde sa ma ujal výborný tréner Bill Richardson. Ten videl, že som dosť agresívny, ale zároveň aktívny chlapec. Presne taký som v tom čase naozaj bol. Vzal ma preto “pod svoje ochranné krídla” a naučil ma, ako preniesť všetky moje problémy, energiu a agresivitu do športu. To mi veľmi pomohlo. Navyše som zistil, že ma šport nielen upokojuje, ale dáva môjmu životu správny smer.

Všetci vieme, že začiatky sú vždy ťažké. Boli začiatky trénovania s Billom Richardsonom rovnako namáhavé? Čo všetko si musel prekusnúť alebo čoho si sa musel vzdať?

Začiatky sú vždy náročné, a to nielen v športe, ale aj v podnikaní či bežnom živote. Dôležité je vydržať a nevzdať sa. Na začiatku to bolo s Billom ťažké, doslova ma chcel zabiť. Aby ste mali jasnejšiu predstavu, trénoval som tak tvrdo, že som sa po tréningu nevládal vrátiť domov bicyklom, ani pešo. A presne to bolo jeho cieľom, aby som trénoval tak tvrdo, že zabudnem na poflakovanie sa, bitky vonku a na všetky problémy. Musel som poriadne makať na tréningu, potom ísť rovno domov, a vrátiť sa na druhý deň. A na počudovanie som si to obľúbil, motivovalo ma to a hnalo vpred. Taktiež som si všimol, že to potešilo aj moju mamu, ktorá bola konečne rada, že sa netúlam po vonku a neutekám z domu. Za to všetko vďačím športu, v tom čase konkrétne bodybuildingu.

Robil si aj nejaké začiatočnícke chyby pri cvičení?

Samozrejme, že som robil chyby. Pred tréningami s Billom Richardsonom som cvičil sám, keďže som chcel začať s fitness kvôli problémom s nohou. No nebolo to moje najlepšie rozhodnutie. Ale, keď ste mladý, myslíte si, že všetko viete najlepšie, a to bol aj môj najväčší problém. Je to však ľudské, ako sa hovorí – mladosť pochabosť. Myslel som si, že všetko viem, a chcel som robiť všetko po svojom, ale pri Billovi som pochopil, že musím počúvať starších a skúsenejších, aby ma naučili, čo je správne a čo nie. Myslím si, že je veľmi dôležité vedieť prijať kritiku. Ak je k vám niekto kritický, treba ho vypočuť a snažiť sa pochopiť. Následne vám odporúčam danú chybu zmeniť, inak ste sa z kritiky nič nenaučili a nikam vás neposunie. A tak ostanete stáť na tom istom bode.

Úspech a tvrdá drina však ukrývajú aj svoje temné zákutia. Utrpel si nejaké zranenie aj priamo počas zápasu?

Áno, samozrejme, zranil som sa viackrát, aj keď som sa venoval fitness a bodybuildingu. Ale musím povedať, že sa to s MMA nedá porovnať. Tam sa mi stalo zopár vážnych úrazov. Pri MMA totiž nikdy neviete, kedy sa vám môže niečo stať. Spravíte malú chybu a hneď máte problém, napríklad s kolenom, lakťom či rukou. Myslím si, že 90 % ľudí, ktorí sa zranili pri MMA, idú domov s tým, že sa na tréning už nikdy nevrátia. Zranenia sú však pri MMA časté. Ja som mal trikrát zlomený nos!

Stane sa, že sa vám natrhne ucho, bolia vás lakte, praskne vám pár kostí, ale ak niečo naozaj milujete, tak sa k tomu vždy vrátite. A to ma poháňa vpred. Plus moja povaha, ktorá ma núti všetkým dokázať, že to zvládnem. Boli však chvíle, keď som s tým chcel seknúť, no v rozhodujúci moment som sa zastavil a spamätal sa. Dialo sa to najmä pred zápasmi, myslím, že veľa fighterov mi teraz rozumie. Čakáte na zápas a samého seba sa pýtate, na čo je to vlastne dobré. Ale keď už zápasíte, a najmä ak zvíťazíte, tak je to nenahraditeľný pocit. A ten pocit je práve to, čo vás ženie vpred, pretože ho chcete zažiť opäť – úžasný pocit víťazstva.

Čo ťa prinútilo aj napriek zraneniam pokračovať ďalej a nevzdať sa?

Myslím si, že to bol môj charakter, ktorý ma prinútil naučiť sa s tým žiť. Osobnosť sa formuje najmä v detstve, kedy má na vás všetko obrovský vplyv. Všetko čo vidíte, to, čo sa deje doma, ale aj to, kto vás učí. Vždy som sa snažil okoliu ukázať v čom som bol dobrý. Ak som desaťkrát spadol, vstal som a skúsil som to znova. Je to silná súčasť môjho charakteru, čo je veľkým plusom popri mojej športovej kapacite.

Vieme, že motivácia je základ. Čo alebo kto motivuje teba?

Po prvé, je dôležité mať vždy okolo seba správnych ľudí, priateľov a známych, ktorí majú pozitívny pohľad na svet. Práve to vás udrží na tej správnej ceste. Títo ľudia by však tiež mali mať svoj vlastný životný cieľ, či už je to v športe, alebo v niečom inom. Pretože, ak sa obklopíte negatívnymi ľuďmi, čoskoro budete taký istý. Po druhé, sledujem úspešných zápasníkov, atlétov a hercov, či kohokoľvek, kto ma v nejakom zmysle motivuje. Najviac ma motivujú ľudia, ktorí nemajú skoro nič, no napriek tomu sú šťastní. Povedzme, ľudia na vozíčku, ktorí nemôžu chodiť, alebo ľudia s minimálnou mzdou. Niektorí sú schopní sťažovať sa na úplné maličkosti a na všetko odpovedajú – dnes som príliš unavený, nič sa mi nechce a podobne. No musíme si uvedomiť, akí rôzni ľudia a životné príbehy vo svete sú, že my ostatní máme vlastne veľké šťastie.

Je nejaký motivačný quote, ktorý máš rád a riadiš sa ním?

Samozrejme, mojím najobľúbenejším je “No risk, no reward”. Vždy ním bol, dokonca ho mám vytetovaný na bicepse. Ak v živote nebudete riskovať, nikdy sa nedozviete, čo všetko ste mohli dosiahnuť. A toho sa držím celý svoj život. Týmto heslom sa riadim od začiatku svojej kariéry. Riskujem. Kúpil som si letenku z vlastných peňazí a sám som sa vybral do Ameriky. Potom som šiel do Ruska a Číny, vyťažiť čo najviac zo svojej kariéry. Občas som riskoval až príliš, niekedy to vyšlo a inokedy nie, ale to je život. Napríklad, môj úplne prvý zápas bol obrovský risk, pretože išlo o moje meno a to, ako si ma budú ľudia pamätať. Keď som sa prvýkrát postavil do klietky, sledovalo ma 18 000 ľudí, naživo aj online. Nikto netušil, kto je tento fighter s fitness backgroundom. Riskoval som až príliš, keďže som pokojne mohol prehrať. V tom prípade by na mňa všetci okamžite zabudli, ale mohol som tiež vyhrať. Toto je môj pohľad na vec, v živote proste musíte riskovať.

Veľkou motiváciou pri cvičení môže byť aj hudba. Akú hudbu počúvaš pri tréningu ty? Dokáže ťa nakopnúť k lepším výkonom?

Všetko závisí od toho, aký mám deň, a ako som sa ráno zobudil. Rád počúvam folk, trap, hiphop, techno či techno house. Pokojne sa však môže stať, že každý deň počúvam niečo úplne iné. Keď trénujem, záleží na tom, aký druh tréningu mám, ale zvyčajne hudbu pri cvičení nepočúvam. Teda okrem silového tréningu, vtedy ma práve hudba dokáže správne motivovať. Najmä ak trénujem sám, vtedy ma hudba nakopne a zvládnem oveľa viac. Pri ostatných tréningoch, skupinových alebo nie, hudbu nepočúvam.

Máš na konte výhry vo viacerých športových súťažiach. Na ktorý zo svojich mnohých fitness a bojových úspechov si pyšný najviac?

Myslím si, že na svoj prvý MMA zápas na Octagone. Bol to obrovský krok v mojom živote a kariére. Ako som spomínal, bolo tam neskutočné množstvo ľudí a bol to obrovský risk. Odviedol som dobrý výkon a prebojoval som sa do sveta MMA. Keď sa mi podarilo spraviť tento obrovský krok, môj život sa úplne zmenil. Bola to tá najdôležitejšia súťaž, ktorej som sa zúčastnil.

Venujme sa teraz chvíľu tomu, čo je základom tvojho úspechu. Ako vyzerá tvoj tréning v bežné dni, a ako pred súťažou alebo zápasom?

Deň začínam zvyčajne okolo 10-tej ráno, keďže milujem spánok a som presným opakom ranného vtáčaťa. Prvý tréning mám okolo 11 a väčšinou je veľmi intenzívny, kým večerný tréning je viac relaxačný. Ráno si dám buď grappling, alebo zápas so sparingom či fyzický tréning. Večer robím kickbox, wrestling alebo niečo podobné. Keď sa pripravujem na súťaž, tak mám vždy dvojfázový tréning, občas jeden deň voľna. Proste, keď cítim, že moje telo je vyčerpané a už nevládze, doprajem mu deň oddychu. Mimo súťažného obdobia mávam jeden až dva tréningy denne, v závislosti od intenzity. Ja však trénujem stále, ak by som netrénoval, tak by som sa asi zbláznil.

Ktoré svalové partie trénuješ najradšej, a naopak, ktoré najmenej rád?

Musím sa priznať, že fitness sa už veľmi nevenujem. Aktuálne sa však vraciam k silovému tréningu, a to raz týždenne. Zvyčajne robím drep s mŕtvym ťahom, tlak na lavičke, čistý mŕtvy ťah, alebo military press (tlak s veľkou činkou pred hlavou). Ak mám byť úprimný, najradšej mám mŕtvy ťah, ale milujem aj drepy, tlaky na lavičke, vlastne asi všetko. A takto nejak vyzerá môj silový tréning, raz, maximálne dvakrát týždenne, aby som si udržal silu a výbušnosť. Predtým to však bolo iné, zvykol som trénovať každý deň. Vtedy som pravidelne cvičil ramená, to som mal strašne rád, pretože sa dokázali rýchlo nafúknuť a boli jednoducho obrovské. Už to ale nerobím, pretože moje ramená by sa rýchlo okysličili, a to by v MMA ani vo wrestlingu nefungovalo.

Robíš aj kardio? Ak áno, ktoré preferuješ?

Áno, robím kardio. Zvykol som robiť menej kardia, ale teraz mávam zvyčajne intervalové aj kruhové tréningy dvakrát týždenne, ale sú naozaj intenzívne. Zvyčajne jeden okruh trvá 5 minút a spravím ho päťkráť, alebo robím 3-minútový okruh deväťkrát.

Čo tvoj jedálniček? Ako vyzerá tvoje stravovanie v bežné dni, a ako pred súťažou alebo zápasom?

Moja strava je momentálne úplne iná, ako keď som sa venoval bodybuildingu a fitness. Vtedy som zvykol jesť 5-6 porcií denne a môj jedálniček bol naozaj striktný. Odkedy robím MMA, zistil som, že pri bojových športoch človek spáli oveľa väčšie množstvo kalórií, takže si môžem dovoliť jesť oveľa viac. Veľmi rád jem a zjem skoro všetko.

Samozrejme, 3 jedlá denne mám stále striktné, a to ovsené vločky a potom cottage cheese. Okrem toho si však doprajem čokoľvek na čo mám práve chuť, pretože to aj tak spálim a ostanem vo forme. Počas prípravy na súťaž však venujem strave väčšiu pozornosť. Práve vtedy jem zdravo, aby som po súťaži mohol opäť jesť čokoľvek.

Striedaš “objemovku” s rysovačkou alebo sa snažíš udržiavať rovnaký režim po celý rok?

Úprimne vám poviem, že už viac žiadnu objemovku neriešim. Je to zvláštne, pretože predtým som si vždy myslel, že musím ísť do fitka každý deň, že mi svaly zmiznú, ak dva dni nebudem cvičiť. Ale už si to vôbec nemyslím. Aj keď sa už fitness nevenujem, maximálne tak raz za týždeň, formu si stále udržiavam. Je to prirodzené, pretože som sa fitness venoval dosť dlho. Ale robím to aj kvôli MMA, v ktorom taktiež zapájam obrovské množstvo svalov. Moja forma sa síce trošku zmenila, no to je kvôli tomu, že telo sa prispôsobí vašim aktuálnym aktivitám. Myslím si, že najdôležitejšie je byť aktívny, a tak si svaly udržíte.

Prejdime teraz k menším nerestiam. Aké cheatové jedlo máš najradšej?

Môj obľúbený cheat meal je kebab s cibuľou, smotanou a množstvom chleba.

Už nejaký čas spolupracuješ s našou značkou GymBeam. Prečo si si vybral práve GymBeam, a ktoré produkty radíš medzi svojich favoritov?

So značkou GymBeam som maximálne spokojný. V prvom rade, kvôli ľuďom, ktorí za touto spoločnosťou stoja, sú to veľmi milí a priateľskí ľudia. A v druhom rade, majú úžasné produkty. Oblečenie od GymBeam nosím skoro každý deň. Obzvlášť rád mám kompresné šortky a legíny, ktoré sú ozaj perfektné na tréning. Ale najviac asi využívam ich pomôcky na domáci tréning. Hlavne posilňovacie gumy, adaptéry na kľuky a hrazdu, samozrejme aj podložku na cvičenie. Keďže ich užívam denno-denne, môžem povedať, že majú výbornú kvalitu a za super cenu. Myslím, že práve pomer ceny a kvality produktov robí z GymBeam neporovnateľnú značku s konkurenciou.

Ktoré 3 výživové doplnky sú tvoje každodenné “must have”, a prečo?

Glutamín, BCAA a taurín – tie užívam pravidelne. Každému z nás však vyhovuje niečo iné, no pre mňa sú najdôležitejšie tieto tri. Je jednoducho nemožné prijať zo stravy všetky vitamíny a aminokyseliny, ktoré telo potrebuje, a preto užívam doplnky výživy. Taurín ma vždy pred tréningom nakopne, čo naozaj potrebujem, pretože ich mávam fyzicky náročné, najmä wrestling a zápasenie. A práve tento doplnok oddiaľuje okysličenie svalov, čiže jav, ktorý má limitujúci vplyv na môj športový výkon.

Mohli by vás zaujímať tieto produkty:

Tak už vieme, čo sa skrýva za tvojím úspechom vo svete fitness a zápasenia. Je však pravda, že si aj modelom, a dokonca si mal vlastnú značku oblečenia. Uvažoval si, že zavesíš zápasenie a súťaže na klinec, a začneš sa venovať len businessu?

Vždy mi behá niečo po rozume. Napríklad MMA, fitness, natáčanie, vždy sa niečomu aktuálne venujem a zároveň plánujem niečo ďalšie do budúcna. Rád si stanovím nejaký cieľ a pracujem na ňom. Nebudem predsa navždy mladý a v perfektnej kondícii. Všetci starneme. Raz príde čas, keď sa všetko zastaví. Takže môj plán je vytvoriť kombináciu posilňovne pre bojové umenia, ale aj fitness či crossfit. Chcem vyhľadávať talenty a pomáhať mladým ľuďom. Ja som ako mladý pomoc dostal, a preto by som ju rád odovzdal ďalej. Chcel by som učiť deti a dorast, že v športe môžu niečo dokázať a povediem ich tou správnou cestou. To je mojím snom.

Na Instagrame máš vyše 1 100 000 followerov. Považuješ sa za influencera a vzor pre ľudí?

Ja sa nepovažujem za vzor ani influencera. Ja som Erko, Ermin Jun, a som kto som, nemám čo skrývať pred ľuďmi. Takýto som bol vždy, robím čo milujem a snažím sa ľudí motivovať. A to čo chcem ľuďom ukázať najviac je, že môžu robiť čokoľvek a mali by vyskúšať všetko, po čom túžia. Myslím si, že je veľmi dôležité ukázať všetko a nič neskrývať. Na svete je totiž mnoho známych osobností, ktoré vám nepovedia a neukážu všetko tak, ako to je, ale skrývajú sa. Na sociálnych sieťach nájdete veľa ľudí, ktorí predstierajú, že všetko je perfektné, ale nie je. Ja budem jednoducho pokračovať v tom čo robím a čo ma baví, pretože to som ja. Určite sa však nepovažujem za vzor alebo influencera.

A čo ty? Máš svoj idol, alebo kto inšpiruje teba?

Mám, ale dlho som nad touto otázkou uvažoval. V živote som už veľakrát dostal podobnú otázku, najmä počas svojej kariéry, a vždy som povedal niečo v zmysle: “Netuším…”. Ale po jednom víkende som svoj idol našiel, našiel som muža, ktorého skutočne milujem, pretože je to chlap so zlatou dušou, ktorý dokázal, že nie je len najlepším atlétom na svete. Má tú najlepšiu dušu a srdce, a to si ja osobne veľmi vážim. Je ním Khabib Nurmagomedov. V októbri 2020 po výhernom zápase na Octagone ohlásil koniec svojej kariéry. Túto poslednú výhru pritom venoval svojmu otcovi, trénerovi a mentorovi v jednom, ktorý krátko predtým podľahol ochoreniu covid-19. To, že kariéru ukončí, sľúbil svojej matke a sľub dodržal, bol to jeho posledný zápas. Vyhlásil, že sa už do ringu bez otca nevráti. Ale tak skúsený chlap mohol zvládnuť ešte aspoň 10 ďalších zápasov. Nikdy v živote neprehral. Má tie najlepšie výsledky, no je stále človekom. Ukázal, že je plný emócií a má dobrú dušu. Vážim si to a presne to ma inšpiruje. A nielen mňa, ale aj celý svet. Správny charakter je to najdôležitejšie a je úplne jedno, či ste najlepší športovec, ak nie ste dobrým človekom.

Čo by si chcel na záver odkázať svojim fanúšikom?

V prvom rade by som im chcel zo srdca poďakovať za ich podporu počas celej mojej kariéry, ale aj mimo nej, veľmi si to cením. Prial by som im, aby v živote skúsili naozaj všetko. Nemajte strach, že spadnete, pretože to sa v živote stáva. Čo je naozaj dôležité, je vstať a bojovať ďalej. Ja som vo svojom živote skúsil nespočetne veľa vecí a neľutujem ani jednu z nich. Ani tie najhoršie chvíle, keď som doslova padol na dno a netušil som, ako sa odtiaľ vyhrabem späť. V živote takéto situácie zažijete, ale najdôležitejšie je dostať sa cez ne. Práve tam totiž začína váš úspech. To by som chcel odkázať všetkým mladým ľuďom a mojim fanúšikom, ktorým patrí obrovské ďakujem. Vedzte, že všetko robím práve pre vás. Ďakujem!

Ak sa vám nechce čítať, pozrite si skrátené interview s Erkom:

Tak čo, v akej podobe máte Erka najradšej vy? Ako MMA fightera, influencera alebo modela či hudobníka? Neváhajte sa s nami podeliť o názor v komentári, a nezabudnite informácie o Erkovi a jeho úspechoch zdieľať ďalej.

Glutamine

BCAAs