Kyselina d-asparágová alebo DAA – všetko, čo musíte vedieť

Pre rast svalovej hmoty a sily je hladina testosterónu jedným z kľúčových faktorov. Práve na tú má vplyv kyselina d-asparágová, ktorú by sme vám radi predstavili v tomto článku. Okrem toho sa však dozviete, aké ďalšie účinky má na naše telo, a z akých zdrojov ju môžeme prijímať. 

Začnime od základov

Kyselina d-asparágová (DAA) je jednou z dvoch foriem aminokyseliny asparágovej. Druhou formou je takzvaná kyselina l-asparágová. [1]

DAA pôsobí v centrálnej časti mozgu, kde spôsobuje uvoľňovanie hormónov, akými sú luteinizačný hormón, folikuly stimulujúci hormón a svalový hormón. Môže sa však tiež vytvárať v semenníkoch, pričom zmierňuje rýchlosť obmedzení pre syntézu testosterónu, čo vedie k celkovému zvýšeniu hladiny testosterónu v tele. [2]   

Kyselina d-asparágová je taktiež využívaná ako posilňovač testosterónu u mužov trpiacich neplodnosťou a u aktívnych športovcov, ktorí sa snažia o nárast svalovej hmoty. Ukázalo sa však, že zvýšená hladina testosterónu u zdravých mužov trvá iba týždeň a následne sa vráti do svojej pôvodnej hladiny. [3]

Mohli by vás zaujímať tieto produkty:

DAA sa nachádza aj v strave

Kyselina d-asparágová je prirodzene sa vyskytujúca forma jednej z 20 hlavných štruktúrnych aminokyselín. Zároveň sa však DAA prirodzene nachádza aj v strave, pričom niektoré potravinové zdroje obsahujú veľkú dávku tejto biogénnej aminokyseliny. [4] 

DAA sa prirodzene nachádza v týchto zdrojoch [5]:

• sójový proteín (9%)
• kukurica (40%)
• kazeín (31%)
• vegánska slanina (bez mäsa, založená na sójovom extrakte – 13%)

Zistilo sa, že kyselina d-asparágová môže taktiež vzniknúť z kyseliny l-asparágovej počas varenia alebo zohrievania potravín. Dokonca, počas pasterizačného procesu raw mliečnej výrobkov, sa zistitlo, že hladina DAA sa zdvojnásila z 1,5% na 3%. [6]   

Zvyšuje hladinu testosterónu a podporuje rast svalovej hmoty

Kyselina d-asparágová spôsobuje zvýšenie syntézy testosterónu prostredníctvom regulácie zlúčeniny nazvanej StAR (stimulujúci steroidogónny akútny regulačný proteín), ktorý reguluje syntézu androgénu v semenníkových bunkách. [7] Na základe tohto princípu je DAA schopná nepriamo uvoľňovať luteizačný hormón (hormón stimulujúci tvorbu testosterónu a ovplyvňujúci tvorbu spermií v semenníkoch) do podmozgovej žľazy, ktoré má v tele na starosti hormonálne procesy. [8][9]

Jedna štúdia, ktorá trvala 12 dní, zaznamenala, že kyselina d-asparágová dokázala zvýšiť hladinu testosterónu po 6 dňoch o 15% a o 42% po 12 dňoch v porovnaní so základnou hodnotou, ktorá po troch dňoch klesla na úroveň 22%. [10] Na túto štúdiu bola nadviazaná ďalšia, v ktorej bolo po 90 dňoch možné zvýšiť sérový testosterón u neplodných mužov príjmom 2,66 g DAA o 30 až 60%. [11] 

Ďalšia zaujímavá štúdia bola vykonávaná na športovcoch, ktorým boli podávané 3 g denne počas 28 dní. Faktom však je, že nezaznamenali zvýšenú hladinu testosterónu pri dlhodobom užívaní. Avšak, táto štúdia poukázala na veľmi dôležitú indukciu sérovú d-asparágovú oxidáciu (DAO), ktorá v značnej miere degraduje kyselinu d-asparágovú. [12]

Akumulácia kyseliny d-asparágovej v prednej časti hypofýzy spôsobuje zvýšenie rýchlosti sekrécie hormónu uvoľňujúceho gonadotropín (hormón regulujúci činnosť pohlavných žliaz) a rastový hormón (GHRH). [13]  Zdá sa teda, že krátkodobé užívanie kyseliny d-asparágovej má efektívne účinky na zvýšenie hladiny testosterónu, ktoré je priamo prepojené s rastom svalovej hmoty.

Benefity, ktoré ocenia muži aj ženy

Pre mužov je DAA okrem toho, že zvyšuje hladinu testosterónu a tým aj rast svalovej hmoty, veľmi dôležitá pri tvorbe spermií. Jedna štúdia dokázala, že kyselina d-aspágová je prítomná pri procese spermatogenézy, teda tvorbe spermií. Taktiež ovplyvňuje ich kvalitu a zlepšuje reprodukciu u mužov. Navyše zvýšením testosterónu priaznivo pôsobí ako sexuálny stimulant a zvyšuje sexuálnu túžbu. [14]

Pre ženy môže kyselina d-asparágová predstavovať dôležitú úlohu v sexuálnom živote a reprodukcii. Na základe štúdie sa zistilo, že DAA sa nachádzala ako fyziologická zložka vo folikulárnej tekutine, ktorá vekom klesá a jej pokles má vplyv na reprodukčný potenciál žien. [15] U žien teda môže priaznivo pôsobiť v období menopauzy ale aj v produktívnom veku, kedy podporuje reprodukčný potenciál a zvyšuje libido. [16] U žien je však potrebné konzultovaltovať užívanie DAA s odborníkom či lekárom.

Zlepšuje pamäť a činnosť mozgu

Počas najnovších štúdií sa zistilo, že kyselina d-asparágová slúži ako endogénny neurotransmiter. To znamená, že je zároveň látkou, ktorá dokáže prepojiť “komunikáciu” medzi jednotlivými neurónmi. Tento proces slúži ako “očista mozgu” a zistilo sa, že prítomnosť DAA v tomto procese zlepšuje pamäť, celkovú činnosť mozgu ale aj koncentráciu. [17]

Kto by mal zvážiť užívanie DAA?

Pre mnohých ľudí poskytuje kyselina d-asparágová benefity. Avšak sú aj ľudia, ktorí by jej užívanie mali zvážiť.

Užívanie DAA odporúčame, ak:

• Ste muž starší ako 21 rokov a máte problémy s nízkou hladinou testosterónu.
• Hľadáte prírodnú cestu ako zvýšiť produkciu endogénneho anabolického hormónu.
• Máte nízke libido a cítite, že sa vaše svaly nedokážu tak rýchlo zregenerovať po tréningu.
• Poznámka: Je výhodou, ak počas užívania DAA priebežne sledujete zmeny vo vašej hladine testosterónu.

Nezvažujte užívanie DAA, ak:

• Ste žena, mali by ste užívanie DAA konzultovať so svojim lekárom.
• Máte menej než 21 rokov a zvýšenú hladinu testosterónu.
• Bojujete so zvýšenou hladinou DHT (dihydrosterón) alebo estrogénu.
• Máte hypertyreózu. [18]  

Ako často DAA užívať?

Štandardná denná dávka DAA sa pohybuje v rozmedzí od 2000 do 3000 miligramov. DAA je teda výživový doplnok, ktorý sa užíva denne. Názory sa však líšia. Jedna štúdia bola vykonaná s dennou dávkou 3000 mg počas doby 12 dní s následnou pauzou jeden týždeň. Druhá štúdia pokračovala bez prestávky s dennou dávkou 2000 mg a nepreukázal sa žiaden rozdiel vo výsledok ani iné negatívne účinky. [19] Rozhodnutie či budete užívať DAA s alebo bez prestávok je teda na vás, no vždy si prečítajte informácie na etikete produktu.

Veríme, že sme vám priblížili aké benefity so sebou prináša kyselina d-asparágová, a ako pôsobí na naše telo.  Ak sa vám článok páčil, podporte ho zdieľaním.

Zdroje:

[1] D'Aniello A - .D-Aspartic acid: an endogenous amino acid with an important neuroendocrine role. Brain Res Rev. 2007 – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17118457

[2] Man EH, Sandhouse ME, Burg J, Fisher GH - Accumulation of D-aspartic acid with age in the human brain. Science. 1983 – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/6857259

[3] Gemma D’Aniello, Salvatore Ronsini, Tiziana Notari, Natascia Grieco, Vincenzo Infante, Nicola D’Angel, Fara Mascia, Maria Maddalena Di Fiore, George Fisher, Antimo D’Aniello - D-Aspartate, a Key Element for the Improvement of Sperm Quality. Scientific Research An Academic Publisher Vol.2 No.4, October 2012 – http://www.scirp.org/journal/PaperInformation.aspx?paperID=24016

[4] E H Man, and J L Bada - Dietary D-Amino Acids. Annual Review of Nutrition Volume 7, 1987 – https://www.annualreviews.org/doi/abs/10.1146/annurev.nu.07.070187.001233?journalCode=nutr

[5] E H Man, and J L Bada - Dietary D-Amino Acids. Annual Review of Nutrition Volume 7, 1987 – https://www.annualreviews.org/doi/abs/10.1146/annurev.nu.07.070187.001233?journalCode=nutr

[6] Friedman M. - Chemistry, nutrition, and microbiology of D-amino acids. J Agric Food Chem. 1999 – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/10552672

[7] Yoshiko Nagata, Hiroshi Homma, Megumi Matsumoto, Kazuhiro Imai - Stimulation of steroidogenic acute regulatory protein (StAR) gene expression by d-aspartate in rat Leydig cells. FEBS Letters -Volume 454, Issue 3, 9 July 1999, Pages 317-320 – https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0014579399008406

[8] D'Aniello A, Di Cosmo A, Di Cristo C, Annunziato L, Petrucelli L, Fisher G. - Involvement of D-aspartic acid in the synthesis of testosterone in rat testes. Life Sci. 1996 – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/8699926

[9] Wolosker H, D'Aniello A, Snyder SH. - D-aspartate disposition in neuronal and endocrine tissues: ontogeny, biosynthesis and release. Neuroscience. 2000 – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/109964687

[10] Topo E, Soricelli A, D'Aniello A, Ronsini S, D'Aniello G. - The role and molecular mechanism of D-aspartic acid in the release and synthesis of LH and testosterone in humans and rats. Reprod Biol Endocrinol. 2009 – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19860889

[11] Gemma D’Aniello, Salvatore Ronsini, Tiziana Notari, Natascia Grieco, Vincenzo Infante, Nicola D’Angel, Fara Mascia, Maria Maddalena Di Fiore, George Fisher, Antimo D’Aniello - D-Aspartate, a Key Element for the Improvement of Sperm Quality. Scientific Research An Academic Publisher Vol.2 No.4, October 2012 – http://www.scirp.org/journal/PaperInformation.aspx?paperID=24016

[12] Errico F, Pirro MT, Affuso A, Spinelli P, De Felice M, D'Aniello A, Di Lauro R. - A physiological mechanism to regulate D-aspartic acid and NMDA levels in mammals revealed by D-aspartate oxidase deficient mice. Gene. 2006 – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16516413

[13] Pampillo M, Scimonelli T, Bottino MC, Duvilanski BH, Rettori V, Seilicovich A, Lasaga M. - The effect of D-aspartate on luteinizing hormone-releasing hormone, alpha-melanocyte-stimulating hormone, GABA and dopamine release. Neuroreport. 2002 – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12488823

[14] D'Aniello G, Ronsini S, Guida F, Spinelli P, D'Aniello A. - Occurrence of D-aspartic acid in human seminal plasma and spermatozoa: possible role in reproduction. Fertil Steril. 2005 – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16275242

[15] D'Aniello G, Grieco N, Di Filippo MA, Cappiello F, Topo E, D'Aniello E, Ronsini S. - Reproductive implication of D-aspartic acid in human pre-ovulatory follicular fluid. Hum Reprod. 2007 – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17951582

[16] Hsu C, Hsieh YL, Yang RC, Hsu HK. - Blockage of N-methyl-D-aspartate receptors decreases testosterone levels and enhances postnatal neuronal apoptosis in the preoptic area of male rats.Neuroendocrinology. 2000 – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/10859492

[17] D'Aniello S, Somorjai I, Garcia-Fernàndez J, Topo E, D'Aniello A - D-Aspartic acid is a novel endogenous neurotransmitter. FASEB J. 2011 – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21163862

[18] D'Aniello, A. (2007). D-Aspartic acid: an endogenous amino acid with an important neuroendocrine role. Brain research reviews,53(2),215-234. – https://www.muscleandstrength.com/expert-guides/d-aspartic-acid

[19] Melville GW, Siegler JC, Marshall PW - Three and six grams supplementation of d-aspartic acid in resistance trained men. J Int Soc Sports Nutr. 2015 – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/25844073